publicano y fariseo

Farizeji

5. novembra 2015 Martin Mráz 0 Comments

Zamyslenie z liturgie.

Katedrála Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, 4.11.2015, Lk. 61 začalo (11, 42 – 46)

„farizeji“

„Keby bolo viacej takýchto farizejov aj v dnešnej dobe.“ Toto konštatovanie ma pred časom zaujalo a prinútilo sa zamyslieť. Ako a prečo by sme si mali brať príklad z farizejov?

Pre nás ľudí 21. storočia je slovo farizej synonymom povrchnosti, opisom človeka, ktorý nerobí veci úprimne. Je pokrytec.

A pritom tí biblickí farizeji, ktorých dnes Ježiš kritizuje, neboli vôbec povrchní ľudia. Boli to ľudia veriaci, ľudia, ktorí sa snažili čo najvernejšie zachovávať predpisy Desatora a verne plniť Zákon. A mali Zákon v takej úcte, že často si v horlivosti pridávali ešte nejaké príkazy naviac. Platili dane, odvádzali desiatky a keby žili v dnešnej dobe, tak by boli príkladom pre dnešných kresťanov v podporovaní cirkevných ustanovizní.

Kde bol teda problém a prečo muselo zaznieť Ježišovo „Beda“? Niekedy mysliac si, že slúžim Bohu, Boha v skutočnosti len obchádzam. Dodržiavam „Jeho“ príkazy, snažím sa plniť „Jeho“ vôľu, ale všetko to robím len kvôli tomu, že si potrebujem niečo dokázať. Dokazujem sám sebe a Bohu, že to zvládnem, že sa na mňa môže spoľahnúť, že som dobrý kresťan. Podstatou našej viery však nie je naše vlastné snaženie sa alebo dokazovanie si niečoho, ale počúvanie Boha a kráčanie za ním. Za ním a nie za našou predstavou o ňom.

A toto je Ježišovo pozvanie z dnešného evanjelia. Zamyslieť sa, či moja viera je o dokazovaní si niečoho alebo o hľadaní Niekoho.

Share on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPrint this page

Previous Post

Next Post