ohen

“Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.”

12. novembra 2015 Martin Mráz 0 Comments

Zamyslenie z liturgie.

Katedrála Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, 4.11.2015, Lk 69. začalo (12, 48b – 59)

“Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.”

Aj vy ste už dostali nejakú vianočnú pohľadnicu? Ja zatiaľ nie, len mi cez sociálne siete prišla pozvánka na Vianočné trhy. Vianoce majú veľa podôb. Nám kresťanom predstavujú (hlavne tie mediálne Vianoce) Ježiša ako malé, nevinné dieťa. A keďže je to obraz, ktorý mnohým z nás zostáva dlho pred očami (aspoň tak dlho, pokiaľ znova o rok neprídeme do chrámu), tak aj naša viera zostáva často detinská. A keďže sviatky Paschy – Veľká Noc, sa už pre mnohých z nás stali sviatkami jari, ani vtedy mnohokrát neprichádzame do chrámu, aby sme našu vieru posunuli od plienok ku dospelosti, ale využívame voľné dni na návštevu prebúdzajúcej sa prírody.

Tí, ktorí zavítame do chrámu častejšie a prídeme aj 40 dní po Vianociach na sviatky Stretnutia Pána, vybadáme prvý posun od plienok k dospelosti, Simeonovo proroctvo. Simeon sa nezdráha toto malé dieťa nazvať „znamením, ktorému budú odporovať.“ Ježiš sa tak stáva pravdou, ktorá hlboko zasahuje do životov ľudí. Odrazu tam kde vstúpi neprináša len pokoj, ako to hovorí aj v dnešnom evanjeliu, ale vnáša rozdelenie. Kde sa stráca obraz malého nevinného dieťaťa? Prečo sa to dieťa mení na muža, ktorý vrhá na zem spaľujúci oheň?

Lebo požiadavky evanjelia nás majú postaviť do pozície buď – alebo. Majú v nás vyvolať tú “pálivú” otázku: „Som s Ježišom (Kristov, gr. Christianoi) alebo proti nemu? Vtedy sa často môj „pokoj“ mení na Boží „nepokoj“ a začína v mojom srdci rozdelenie. Rozdelenie, ktoré ma má priviesť k definitívnej odpovedi na otázku komu chcem patriť. Až odpoveď na túto otázku mi môže priniesť pokoj. Lebo pokoj je tam, kde je pravda, ktorú prinášame s láskou a pokorou.

V nedeľu začíname Filipovku – prípravný pôst pred Narodením Pána. Pre mnohých z nás je to čas nepokoja a chaosu príprav na Vianoce. Filipovka sa časom pokoja nestane vtedy, keď si s úľavou vydýchneme a skonštatujeme, že sme už všetko pripravili a zariadili. Pokoj príde až vtedy, keď sa v pravde a s pokorou pozrieme do vlastného srdca a dovolíme Bohu oddeliť dobro od zla. To bude zároveň dobrá príležitosť dovoliť Bohu, aby dovolil našej často detinskej viere dospievať.

Share on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPrint this page

Previous Post

Next Post