nechapali toto slovo

„Nechápali toto slovo … “

22. októbra 2015 Martin Mráz 0 Comments

Zamyslenie z liturgie.

Katedrála Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, 21.10.2015, Lk 47. začalo (9, 44 – 50)

nechapali toto slovoPredstavte si, žeby si taký prvák po roku počítania v škole povedal: „Mne to stačí, ja sa už viacej matematiku nepotrebujem učiť.“ Rodičia by sa na neho s úsmevom pozreli a keby ho nepresvedčil otcov alebo mamin úsmev, tak by asi museli nastúpiť iné presvedčovacie prostriedky a náš prváčik by pekne pokračoval v druhom, treťom a všetkých ostatných ročníkoch. A veľmi by sa čudoval, že matematika to nie je len 2+2, ale aj iné veci potrebné pre život.

Aj my kresťania si často povieme, že ten „Otče náš“ a „Raduj sa“, ktoré nás naučili naši rodičia, príp. ešte „Desatoro“, ktoré sme sa museli naučiť naspamäť pred Slávnosťou prvého sv. prijímania stačí. Už sme hotoví kresťania. Ale naozaj nám k tomu, aby sme boli dobrí kresťania, stačí tak málo?

Ježiš dnes apoštolom odhaľuje veľkú pravdu o tom, čo je jeho poslaním. Vydať sa do rúk ľudí. A to nie tak, že ho tí ľudia príjmu ako kráľa, ale tak, že ho príjmu ako zločinca, odsúdia a zabijú. A apoštoli nechápu. Ak sme kresťania, ktorí sa uspokoja s poznaním niekoľkých modlitieb, príp. s odrecitovaním „Desatora,“ tak sa budeme správať tak ako apoštoli. Nepochopíme to a naše poslanie v tomto svete bude nie o hľadaní tých druhých, ale o vládnutí tým druhým.

Ježiš sa neprestal vydávať do rúk ľudí ani po 2000 rokoch. Vydáva sa každý deň v Eucharistii, v Božom Slove, v ľuďoch, ktorých stretávame. A už 2000 rokov mnoho kresťanov prijíma chlieb a nie jeho Telo, prijíma informáciu a nie jeho Slovo, prijíma hriechy a pády a nie obraz Boha v človeku. Už 2000 rokov mnohí z nás nechápu. A Ježiš takto 2000 rokov zakusuje odmietanie. Pýtame sa prečo? Prečo má toľko trpezlivosti a nezdá sa mu zbytočné hľadať spôsoby ako sa dotknúť človeka?

Lebo Ježiš vie, že cesta k srdcu tých druhých vedie často cez to, že sa im „vydáme,“ t.z. že vo vzťahu k tým druhým budeme vedieť prijať aj výsmech, potupu, odmietnutie a smrť našich predstáv o tom, akí by tí druhí mali byť a ako by sa mali zmeniť. To je vysoká škola. To sa nenaučíme vtedy, keď zostaneme kdesi v prvom ročníku nášho kresťanstva, ale len vtedy, keď budeme chcieť ísť ďalej. Keď sa neuspokojíme s tým, že z tej duchovnej matematiky budeme vedieť dať odpoveď na otázku koľko je 2+2, ale až vtedy, keď pochopíme aké je naše poslanie.

A bude to sám Boh, ktorý bude premieňať náš život.

Share on FacebookEmail this to someoneShare on Google+Tweet about this on TwitterPrint this page

Previous Post

Next Post